Príroda Slovenskej Republiky je všeobecne známa svojou krásou a pozitívnym vplyvom na človeka. Neodškriepiteľným právom každého z nás je pri dodržaní zásad jej ochrany a rešpektu stálych zvieracích obyvateľov využívať tento rozmerný priestor na voľnočasové aktivity rôzneho charakteru. Postupom času sme však dospeli do momentu keď sa sformovala skupina obyvateľstva, ktorá si tieto rozsiahle územia zabrala výhradne pre seba a často agresívnym spôsobom sa snaží presadiť svoje práva na úkor iných.

Poľovníctvo bolo v minulosti kratochvíľou aristokracie, časom transformovanej do seriózneho a váženého povolania pána horára, ktorý sa naozaj staral o zdravie zveri v jemu pridelenom revíre. Postupne sme sa však dostali k dnešnému stavu približne 60 000 registrovaných poľovníkov, ktorí neváhajú hovoriť o odstrele zveri ako o športe, či dokonca koníčku. Prístup, ktorý potvrdzuje aj nespočetné množstvo fotografií usmiatych tvárí nad krvavými telami svojich úlovkov na poľovníckych serveroch, či sociálnych sieťach. 

Príroda sa vždy vedela o seba postarať a o reguláciu svojich počtov sa starala zver sama. Výstavbou miest sme sa rozhodli zrušiť svoju účasť v tomto spolužití a isté územia si zabrať výhradne pre seba. Ustanovením už spomínanej inštitúcie horára sme dosiahli aj minimalizáciu škôd spôsobených zverou na „našom“ majetku a spravili ďalší krok k odtrhnutiu ľudskej spoločnosti od účasti na živote v prírode. Ani to však nestačí a tak pod zámienkou ochrany prírody pobehuje denne niekoľko tisíc ľudí v zelenom mundúre po lúkach a lesoch a zháňa si mäso na guláš.

Poľovníkom sa dnes môže stať každý kto prejde poľovnou skúškou a je držiteľom zbrojného preukazu. Občasným poľovníkom sa môže stať zase ktokoľvek, kto zaplatí príslušnú čiastku poľovnej organizácii, čím sa zabíjanie rekvalifikuje na zážitok za úplatu. A proklamovaná ochrana prírody miestom dohadovania biznisu -- niečo ako adrenalínovejší golf s vyhlásením výsledkov nad mŕtvymi telami donedávna voľne sa pohybujúcej lesnej zveri.

Viac ako 90 percent rozlohy Slovenskej Republiky je dnes uznanej ako poľovný revír. To znamená takmer každý voľný priestor mimo zastavané plochy obcí. Ak ste vlastníkom takéhoto pozemku a nevyjadríte sa inak, Vaše vlastníctvo je automaticky za poľovný revír vyhlásené. 60 000 ľudí si takto privlastnilo takmer celé územie nášho štátu a neváha nám to pri každej príležitosti dávať najavo.