Dnes už nie je potrebný lov zveri kvôli prežitiu. Amatérsky, neštudovaný poľovník svojimi zásahmi do prírody viac uškodí ako pomôže. 

Stretnutie s ním vo voľnom priestranstve je takisto často sprevádzané poznámkami, vyhrážkami, v niektorých prípadoch aj urážkami z repertoáru ťažko definovateľnej skupiny spoločnosti.

Usmrtením divej zveri v dôsledku zrážky s autom nevznikne škoda obyvateľom daného kraja, ale miestnemu poľovníckemu združeniu. Na legálne ulovenú zver a výsledky jej spracovania tiež nemá nárok nikto iný ako strelec a jeho kolegovia.

Dnes je na území SR okrem inej zveri povolený aj odstrel 90 jedincov prísne chráneného vlka, 11 kusov kamzíka a začali sa ozývať aj hlasy na povolenie lovu rysa ostrovida. Niektoré združenia zase ponúkajú za finančnú úplatu možnosť ísť zastreliť napríklad nosorožca, žirafu, slona či leoparda do Afriky.

Ročne je usmrtených niekoľko tisíc psov, medzi nimi aj tí riadne označení počas prechádzky so svojimi majiteľmi a nepáchajúci žiadnu škodu.

Viac ako 90 percent rozlohy SR predstavuje poľovný revír. Ak ste majiteľom pozemku mimo zastavanej plochy obce, stačí, že sa nevyjadríte proti a tento je automaticky za poľovný revír vyhlásený.

Pýtame sa kam to až musí zájsť, kým budeme žiadať navrátenie možnosti voľného pohybu a využívania prírodných krás Slovenskej republiky pre seba, ako aj jeho pôvodných obyvateľov?

  • Nechceme sa už ďalej nechať osočovať zo strany ľudí, ktorí si privlastnili prírodu, ktorú máme právo využívať všetci.
  • Nechceme sa už obávať o život našich štvornohých kamarátov, len preto že im chceme dopriať voľný pohyb, ktorý toľko potrebujú a niekomu sa to nepáči.
  • Nechceme, aby o živote a smrti domácich, či divoko žijúcich zvierat rozhodovala skupina ľudí bez vyššieho vzdelania a v mene svojich záujmov.
  • Nechceme sa naďalej pozerať na zabíjanie, ktorého jediným cieľom je "trofej" - doplnok izbovej steny, podlahy, alebo deformovaného ega.